W2/OM6TC – ako sa plnia detské sny

Od detstva som mal veľkú fantáziu, čítal som všetky dostupné cestopisy a sníval som o cestovaní. S pribúdajúcimi rokmi som sa začal zaoberať genealógiou (históriou rodiny), pátral som po predkoch. Niektorí boli nútení z existenčných dôvodov v dvadsiatych až tridsiatych rokoch minulého storočia vycestovať za zárobkom za more, do USA. Vysťahovalci prechádzali pri príchode do USA špeciálnou zdravotnou a psychickou previerkou. Na to bol určený Ellis Island, čo je malý ostrovček blízko pobrežia USA. Na vedľajšom malom ostrovčeku je postavená Socha slobody. Oba ostrovčeky sú umelé, vytvorené sú podľa miestnych informácií zo stavebného odpadu, vzniknutého pri budovaní mesta New York . Ak prichádzajúci uspel v oboch previerkach, až potom mohol vstúpiť na pevninu, na územie USA. Sníval som o tom, že aj ja raz budem stáť na tejto pôde, po ktorej  prechádzali moji predkovia, konkrétne môj prastarý otec so švagrami.

Postupne som zbieral informácie o Ellis Island, jeho histórii, ale aj o ceste mojich predkov. Našiel som záznamy, zoznam pasažierov na lodi, presné dátumy príchodu do USA, fotografiu lode a iné. Zároveň som rozmýšľal, ako sa tam dostať. Vysníval som si, že pri príležitosti mojich 70. narodenín sa vypravím do USA. Postupne som si našetril peniaze. Na túto myšlienku som získal aj svojho syna s ktorým sme sa dohodli na vycestovaní v júni 2019. Syn získal pre túto akciu aj svojho kamaráta.

Posádka helikoptéry pred štartom

Zároveň ma napadlo, splniť si môj druhý sen, aktivovať niektorú SOTA kótu v USA. Vybral som si kótu neďaleko centra mesta, síce už v štáte New Jersey, ale len necelú  hodinu cesty autobusom z centrálnej autobusovej stanice  v meste New York (NYC). Jednalo sa o kótu High Mountain W2/NJ-008, nad autobusovou zastávkou pri William Paterson University.

Po preverení možností ohľadom vysielania v USA, som si na cestu pribalil moju malú SOTA súpravu: Transceiver HB-1B s nabíjačkou, doma vyrobený anténny tuner, osvedčenú anténu 31 m drôt, rybársky 5 m teleskopický bič, ktorý sa vošiel bez problémov do kufra. Samozrejme slúchadlá, telegrafný manipulátor a ostatnú bižutériu, ako prepojovacie kábliky ap. Po určitých obavách som bol milo prekvapený na všetkých kontrolách v Prahe, vo Frankfurte a tiež v NYC-JFK, kade som prešiel bez problémov. Dokumentáciu som mal pripravenú (koncesiu, Harec, informácie ohľadom akceptácie CEPT-u, doklad o možnosti prevozu li-ion akumulátorov), všetko bolo v angličtine, nikto už nepožadoval žiadne iné doklady. Kompletné zariadenie, okrem rybárskeho teleskopu, som mal so sebou na palube lietadla, v príručnej batožine. Po deklarovaní na colnici na otázku colníka čo to mám, som odpovedal skromne „rádio“. Každý sa len usmial, že rádio, „no problem“.

Organizáciu našej cesty som nechal na môjho syna, dobre jazykovo zdatného s cestovateľskými skúsenosťami. Prakticky už z domu zabezpečil všetky formuláre, letenky, vstupenky  do múzeí a iných zaujímavostí, tiež  výlet do Washingtonu ap.

Po príchode do NYC sme si doplnili itinerár na voľné dni, podľa predpovedi počasia. Bola to síce moja cesta, ale organizáciu som nechal pochopiteľne na syna. Najprv som si odskúšal, či sa dá vysielať v skromných podmienkach z hotela, keďže som nechcel dráždiť personál s nejakými pre nich možno nepochopiteľnými otázkami. Bývali sme v malom, aj keď nie najlacnejšom hoteli v štvrti Manhattan, kúsok od úplného centra, na rušnej 11. Avenue. To mi však nebránilo vysunúť z okienka kúpeľne na 5. poschodí 5 m rybársky bič, cez neho spustiť drôt zaťažený na konci oloveným rybárskym závažím, čo vytvorilo anténu v tvare písmena L. Koniec mi vyšiel asi 3 m nad chodníkom, takže si to večer ani nikto nevšimol, foto som robil ešte za svetla. Aj napriek týmto divným podmienkam a priestorovej konštelácii a obrovskému rušeniu som urobil 9 spojení.  Z toho dve spojenia s Európou, SM3NXS a EA6NB, čo bolo s 5 W slušný výkon.

Ďalším zážitkom bol požiar, ktorý vznikol v našom hoteli okolo polnoci. Presvedčili sme sa o pohotovosti slávnych newyorských hasičov, ktorí prišli promptne na šiestich veľkých autách. Keďže horelo o dve poschodia pod nami, rýchle to uhasili, neprišlo k nijakej evakuácii hotela.

Po odskúšaní, že to na pásmach chodí aj z USA, dohodli sme si cestu a termín na kótu. 26. júna 2019 sme dorazili asi po hodinovej ceste autobusom na obrovské parkovisko pri William Paterson University. Nebolo tam ani živej duše ktorá by nám poradila, kde je ďalšie parkovisko, ako východiskový bod cesty na High Mountain W2/NJ-008. Po kratšom pátraní sme narazili na domorodca, ktorý nás nasmeroval na malé parkovisko, z ktorého išla cesta na kótu. Našli sme tam mapky, smerovky a hlavne červené značkovanie, ako u nás. Po červenej, asi tak po hodinovom šliapaní cez zmiešaný les sme prišli pod kótu. Slnko nemilosrdne pálilo, preto sme zostali kúsok pod vrcholom schovaní v tieni. Natiahli sme anténu asi 4 m nad zemou a začal som volať výzvu. Mal som smolu, lebo v tom čase prebiehali nejaké preteky, moje dávanie výzvy s malým výkonom zanikalo medzi silnými signálmi. Asi po pol hodine sa mi konečne podarilo urobiť sedem spojení, čo bolo dostatočné na uznanie aktivácie. Keďže sme boli limitovaní odchodom autobusu, urýchlene sme zbalili zariadenie a ponáhľali sme sa dolu na zastávku. Cestu lesom sme si užívali, je tam pekná príroda, na ceste sme stretli korytnačku. Okrem tej korytnačky sme sa cítili ako doma. Na zastávku sme prišli v limite, chlapci si stihli dať aj cigaretku. Po príchode do NYC sme náš úspech zapili pivkom v blízkom bare.

Vysielanie z kóty High Mountain W2/NJ-008
Vysielanie z kóty High Mountain W2/NJ-008

Takže som zabil niekoľko múch jednou ranou, splnil som si niekoľko mojich snov naraz.

               

Ostatné zážitky by zabrali mnoho priestoru a času, za 13 dní toho bolo mnoho, k dispozícii mám asi 2600 fotiek a videozáznamov.

Staršie aktivity Jozefa, OM6TC:

Please follow and like us:
error

Mohlo by Vás zaujímať